Stalo sa to pred 5 rokmi. Šla som pozrieť kamarátku Ivanku do Írska, ktorá tam bola na Erazme na celý školský rok. S kamarátkou sme sa spoznali úplnou náhodou. Raz keď som si zariaďovala a maľovala izbu na intráku vbehla som celá pojašená do obchodu farby trnava a vôbec som netušila, akú farbu si mám kúpiť. Ivka tam vtedy brigádovala a bola neskutočne milá a trpezlivá, jak mi so všetkým poradila. A tak sme sa skamarátila. To len taká malá vsuvku o tom, kde všade si môžete nájsť kamarátku na celý život.
Každopádne, strašne som sa na celý výlet tešila. Bol to môj prvý let na úplne vlastnú päsť a bola som nervózna, napätá a natešená vôbec. Kúpila som si letenku, príručný sexy kufor na kolieskach a dobrodružstvo mohlo začať. Kufor som mala strašne ťažký. Otec sa ma spýtal, či prevážam do Írska brúsne kotúče alebo tatranské kamene. No, má zvláštny zmysel pre humor… Všetko som však sama zvládla a dokonca som aj trafila ku kamarátke do školy. Nemohla ma totiž vyzdvihnúť na letisku, keďže mala prednášky a ja som sa aj tak tešila, že to zvládnem sama.
Keď som prišla pred jej školu, uvidela som najkrajšie chlapca na svete. Vysoký, ryšavý, s hustou bradou a dlhými vlasmi v cope. Krásne prenikavé zelené oči. Určite si všimol, že naň ho civím. A viete čo, je to dobre, možno by sa inak neodvážil ma na druhý deň pozvať na rande a dnes by nebol otcom mojich detí.
Že, ale ako sa to stalo? No presne takto ako píšem, takto jednoducho. Musela som sa síce vrátiť na Slovensko, ale nikdy sme neprestali byť v kontakte, každý deň sme si písali a čo najčastejšie si volali. Ako sa hovorí, láska aj hory prenáša. Po dvoch rokoch sa nasťahoval za mnou do Trnavy.
Človek nikdy nevie, prečo je dobré si namaľovať izbu na intráku. Alebo, spoznali by sme sa, keby sa to nestalo? To vie, len život sám…
